Intersection between Heaven & Hell
Hlboko v ohnivých hlbinách sopky Ijen na indonézskom ostrove Jáva sa každý deň odohráva živé peklo. Tu sa pracovníci odvážne vydávajú do jedovatého srdca krátera, riskujúc svoje životy, aby ťažili síru – ich jediný spôsob, ako uživiť a zabezpečiť svoje rodiny. Ale ako naozaj vyzerá život tých, ktorí znášajú takéto neúprosné utrpenie?
Dva dni sme kráčali po boku týchto neznámych hrdinov, sírnych baníkov Indonézie, a zachytávali ich boj, odvahu a ľudskosť. Prostredníctvom ich očí odhaľujeme príbeh odolnosti, vykovaný v dyme a ohni – príbeh, ktorý musí svet vidieť.
Some Outtakes
Musíš pochopiť – napriek každodenným ťažkostiam, ktorým čelia, títo ľudia sa smiali slobodnejšie a úprimnejšie než väčšina tých, ktorých som kedy stretol. Ich srdečnosť, humor a odolnosť – práve oni urobili toto natáčanie nezabudnuteľným.
Zdieľali sme spolu smiech, príbehy a prchavé momenty, ktoré prepojili naše svety. Otvorili nám svoje životy, vpustili nás dnu, a na krátky čas sme im pomohli uniknúť spod ťarchy ich reality.
Nie každé natáčanie je dokonalé, a toto nebolo výnimkou. No práve v jeho nedokonalostiach, v surovej a nefalšovanej autentickosti, sme našli niečo skutočne dokonalé.
Sírová baňa v kráteri
Prvý pohľad na baňu a kráter bol ničím menej než surrealistický – desivá krása, ktorá nám vyrazila dych. Bolo to niečo výnimočné, áno, ale nieslo to v sebe podtón niečoho hlboko znepokojujúceho.
Mysleli sme si, že vieme, čo nás čaká, že sme pripravení na to, čo príde. Ale stáť tam, zoči-voči tomu nepozemskému priepasti, bolo niečo úplne iné.
Vzduch bol ťažký tichom, ticho, ktoré na nás doliehalo ako živý organizmus. A predsa, v tejto tichosti bola ohromujúca intenzita – atmosféra tak hlboká, že akoby niesla váhu nespočetných nevypovedaných príbehov.
Život v okolí
Život v tieni sopky Ijen je jemný tanec so strachom. Sopka, stále veľmi živá, naposledy vybuchla okolo roku 2000 a jej nepredvídateľná sila je neustálou hrozbou. A predsa jej popol živí krajinu, obohacuje ryžové polia, ktoré živia miestne komunity – krutý paradox tvorby a deštrukcie.
No strach tu nekončí. Samotná práca je neustálym hazardom so smrťou. Každý deň sú životy v ohrození a každý rok si vyžiada ďalšie obete.
Vzduch je nemilosrdný nepriateľ, naplnený jedovatými plynmi, ktoré spaľujú hrdlo a pália oči. Po niekoľkých mesiacoch sa stráca čuch a chuť, zostávajú len spomienky – a tvrdá realita prežitia na mieste, kde je nebezpečenstvo tak prirodzené ako vzduch, ktorý dýchate.